Report 2013 | Parkour Meeting Banská Bystrica

PARKOUR MEETING BANSKÁ BYSTRICA 2013 - REPORT

Od 5.7.2013 do 8.7.2013 prebiehal v Banskej Bystrici už tretí ročník najväčšieho medzinárodného stretnutia parkouristov na Slovensku s názvom PARKOUR MEETING BANSKÁ BYSTRICA 2013. Zúčastnilo sa ho presne 150 parkouristov zo Slovenska, Česka, Poľska, Nemecka a Talianska, odkiaľ pochádzali tohtoroční hostia Filippo Coen, Gian Marco Oddo a Matteo Gabusi. Tých na našu akciu vyslal tím KRAP. Ako toto podujatie prebiehalo a v čom sa líšilo od toho predchádzajúceho, si môžte prečítať v nasledovnom reporte, očami Rainyho (Jakub Forgács).

Dávid, Natália, Katka, Evka a ja sme meeting riešili už od jesene 2012, ale aktívne prípravy sa spustili až začiatkom roka. Najskôr nás potrápili problémy so zrušeným prenájmom haly Športového gymnázia, v ktorej prerábali povrch - tartan a keďže iná alternatíva nebola, meeting sme museli pripraviť na zimnom štadióne, v tréningovej hale B, v ktorej mimochodom netiekla ani teplá voda. Kľúčovým boli práve posledné dni pred akciou, kedy sme museli zabezpečiť halu. V stredu 3.7.2013 zvážali decká s Dyžovým autom vybavenie z rôznych telocviční v meste, aby sme zimný štadión dokázali na parkourovú akciu čo najlepšie pripraviť. Keďže som v tom čase pracoval, ostatných organizátorov som podporoval len na telefóne, ako spojka.

Štvrtok 4.7.2013 bol pre nás kľúčovým. Čakal nás totiž dovoz ostatných - väčších prekážok a začiatok príprav v hale. Hneď ráno sme s Natáliou zbehliu po bagety pre dobrovoľníkov. Pred zimným štadiónom som sa okolo 9:00 stretol s niekoľkými z nich, s ktorými sme prešli ku firme Gindl, ktorá nám požičala lešenia. Ostatní dobrovoľníci - chalani zo SFF čakali s Katkou pri zimnom štadióne. Dávid prišiel s Evkiným bratom Leom do Gindlu a naložili sme lešenia. Potom sa Dávid ponáhľal chystať prekážky z Gymnázia J. G. Tajovského. Na zimnom štadióne zatiaľ chalani vyložili lešenia a my sme začali chystať palety od Makity, ktoré sme nakladali ako druhé. Leo odviezol palety na zimák a potom išiel na GJGT za Dávidom po žinenky. Cestou späť vyložil Dávida pri Námestí SNP, ten prebehol do Záhrady - Centra nezávislej kultúry, kde nás už čakal kamarát Lukáš s autom s guľou - aby dokázal potiahnuť vlečku s prekážkami od hasičov. Na štadióne chalani vyložili žinenky a Natália sa odviezla s Leom a s Johnnym na Magurskú, odkiaľ sme mali ďalšie žinenky, molitany a akrobatické koberce. Ja s mojím tímom sme zatiaľ prešli ku hasičom, odkiaľ sme brali tri bariéry a dve steny. Po dlhšom čakaní dorazil Dávid s Lukášom aj s vlečkou a tak sme mohli naložiť najťažšie prekážky. Na dvakrát sme ich odviezli do haly. Stále sa však nemohli postaviť na plochu, pretože do 20:30 mal v hale prebiehať hokejbalový tréning. Medzičasom Katka s Evkou zbehli do Zvolena po jogurty a potom aj po Red Bully. Chladničky od Red Bullu sme nakladali na vlečku s prekážkami od hasičov v druhej várke. Bolo vtipné, ako sme ich tlačili na Strieborné Námestie - ľudia mali celkom radosť. Keď bolo už takmer všetko v hale, chalanov sme poslali domov, nech si oddýchnu a s ostatnými organizátormi sme si dali menšiu poradu. Večer sme sa dozvedeli, že hala sa uvoľní skôr a tak sme opäť zavolali Lea, aby sme naložili hobry z Hofatexu, ktoré boli zložené na garáži u Dávida doma. Na pomoc nám prišiel aj Johnny. Zložili sme ich už priamo na plochu štadióna a o pár minút nabehli aj ostatní chalani, takže sme začali makať - hobrou sa vypodložkovala čo najväčšia plocha, postavili sme bariéry a poskladali sme kocky z paliet. Keďže už bolo po 22:15, išli sme sa radšej domov vyspať.

Vstávanie v piatok 5.7.2013 bolo aspoň pre mňa bezproblémové, pretože som celú noc nevedel zaspať. Prišiel som pred štadión, kde som sa stretol s Dyžom. O niečo neskôr prišla aj Natália a Ďuri s Viktorom, ktorých sme poprosili o pomoc pri stavbe. Dyžo dokrúcal bariéry a steny a my sme podložkovali povrch štadióna hobrou. Keď dorazili Katka s Evkou a Dávid s Lulu, ponosili žinenky a koberce. Dávid potom pomohol Dyžovi so spájaním paliet. My s Ďurim a s Natáliou sme sa pustili do stavby lešení a Viktor zostal na rozkladanie hobry sám. Niečo pred obedom dorazil Mišo s Talianmi, ktorých sme poslali na obed do Europa SC. V pláne mali, že ochutnajú niečo typicky slovenské, ale nakoniec skončili v KFC. Pokračovali sme teda s robotou a postupne sa hala začala zapĺňať parkouristami. Baby na registračke mali čo robiť. Každý účastník (okrem tých, ktorí sa regli po termíne), dostal tričko, náramok a lístok na Jogo - mrazený jogurt zadarmo. Podvečer som sa s niekoľkými parkouristami a s Talianmi išiel prejsť do Parku pod Pamätníkom SNP. Niektorí chalani totiž chceli zísť na rukách schody Pamätníku SNP. Našich hostí však očarili kocky v parku, na ktorých začali trénovať precízy ? tiché, dlhé a elegantné. Občas sme si niečo skočili aj my, ale keď nás to už prestalo baviť, prešli sme ku schodom. Mário mal narazenú kostrč a tak to radšej odložil na sobotu. Denis mal dva veľmi dobré pokusy a v oboch spadol tesne pred koncom, hoci sme mu všetci držali palce. Potom sa predviedol Marek, ktorý san a platformách ešte prešiel do kruhu. Cestou späť sme stale videli, ako Taliani skáču na schodoch. Vrátili sme sa teda do haly a voľný program pokračoval. Naši hostia sa vrátili asi až po troch hodinách tréningu precízov, za čo im patrí veľký obdiv. O 20:30 sme spravili oficiálne otvorenie podujatia, povedal som pár slov do mikrofónu a potom sme vyhlásili mená tých, ktorí sa nestihli zaregistrovať včas. Čakal ich kondičný tréning - beh na Urpín. Na počudovanie ho všetci zvládli veľmi dobre a pridali sa k nim aj iní parkouristi, ktorý nemuseli. Po behu sme sa opäť vrátili do haly. Okolo 23:30 sa zhasli svetlá a štadiónom sa začal ozývať rev a pazvuky. So skupinkou parkouristov sme teda zostali vonku, kde mal Mišo a Majka gitary. Hrali sme, spievali, bavili sa a pomaly sa nám zatvárali oči. Chceli sme však vydržať čo najdlhšie, pretože po polnoci mali doraziť decká z In Motion. Keď nám už bola zima, presunuli sme sa do organizátorskej miestnosti, kde nám Baggy povedal viac o jeho workshopoch, ktoré si pripravil na meeting a spomínali sme aj na to, ako sa trénovalo kedysi.

Postupne sa z piatka stala sobota 6.7.2013 a únava si vybrala svoju daň. Začali sme hrať bowling s plastovými barelmi z minerálky, bicyklovať sa po miestnosti a trepať dve na tri. Baggyho zúfalé výkriky z okna "In Motiooon, In Motiooon" však boli vypočuté a onedlho dorazilo auto s Jonasom, Tomom a Dannym. Prví dvaja ostali spať v aute a my s Dannym sme si konečne išli lahnúť do haly. Bolo niečo po 4:00, takže nás čakal iba krátky spánok. Vstával som už pred 7:00. V hale bol pokoj približne do 8:00, kedy sme začali púšťať nejaké jemnejšie songy, rozdali sme deckám jogurty a naraňajkovali sme sa. O 9:00 sme vyrazili do Parku pod Pamätníkom SNP, kde nás čakala rozcvička pod vedením Filippa Coena. Začal rozbehaním, behom bokom a behom dozadu, ktorý dostatočne ukázal, akú slabú máme kondičku. Pokračoval komplexnou rozcvičkou celého tela, počas ktorej nám ukázal množstvo nových cvikov. Po rozohriatí sa, sme prešli na schody. Tam sme s deckami striedali silové cviky - quadrupedal, kraby, klikovanie v quadrupedal so zoskokmi, precízmy a žabacími skokmi. Pražiace slnko námahu ešte zintenzívnilo. Na záver nám Dodke spravil statický strečing, aby sme nedali šancu svalovke. Po návrate do haly nasledoval obed, oddych a premietanie parkourových dokumentov. Niektorí mali napriek tomu dosť síl na to, aby stale skákali. Poobede nás čakal prvý workshop, ktorý mal na starosti Baggy. Ešte predtým sme ale premietli narodeninové video, ktoré natočili parkouristi z celého sveta pre Zdenku, moju kamarátku, ktorá sa kedysi venovala parkouru, pokým sin a jednom tréningu vážne nezranila koleno. Nečakaný darček je podľa jej slov veľmi potešil a tak ešte raz ďakujem všetkým, ktorí sa na jeho príprave spolupodieľali. Baggy san a workshope venoval histórii parkouru a faktom, ktoré sme očividne nechápali. SPomenul aj pravosť parkouru, jeho nesúťažný charakter a nezmyselnosť predbiehania sa, kto je lepší. Hoci rozprával dlhšie, jeho slovo bolo tak pútavé, že prilákalo pozornosť mnohých parkouristov, ktorí ho počúvali. Po Baggym nastúpil Dodke, ktorý rozprával o cvikoch na spevnenie jadra, ktoré doplnil o názorné ukážky. Po workshopoch sa pokračovalo vo voľnom tréningu a ukážkach pre verejnosť. Našlo sa pár odvážlivcov, ktorí si jednotlivé techniky vyskúšali. Večer pripravili Dávidovi a Natálini rodičia pre Talianov bryndzové halušky. Hoci to bolo riziko, keďže nie sú na bryndzu zvyknutí, výborne si pochutnali a toto jedlo priam ospevovali. S našími hosťami a s ďalšími parkouristami sme sa potom vybrali na mrazený jogurt Jogo do Europa SC. Talianom náramne chutil aj ten a keďže večer chceli navštívit najväčší slovenský tanečný klub Ministry, išli si nakúpiť nejaké lacné tričká. Z cien boli priam nadšení, keďže boli približne trikrát nižšie, ako u nich. Po návrate do haly pokračoval voľný program, Taliani sa pripravili na nočnú tancovačku a keďže to zaregistrovali aj ostatní parkouristi, chceli von zostať dlhšie. Súhlasil som teda, že počkám do 2:00. Aby mi čas lepšie ubehol, navrhol som deckám, aby sme si spravili nočný výstup na Urpín, odkiaľ vidno celú Banskú Bystricu. Pridalo sa ku mne päť parkouristov z Bratislavy a z okolia Trenčína, s ktorými sme išli úplne bez svetla. Po výstupe sme chvíľu pozorovali hviezdy a vrátili sme sa späť do haly.

To už bolo niečo po polnoci a začal sa tretí meetingový deň.V nedeľu 7.7.2013 ráno som si pospal nejaké 3 - 4 hodinky a zobudil som sa na to, že pár parkouristov chcelo ísť do kostola. Odomkol som im teda halu a ja som sa vybral nakúpiť nejaké jedlo pre organizátorov a našich hostí. Cesotu z obchodu som sa stretol s Mišom, ktorý v noci z nedele na pondelok mal odvážať Talianov, tak sme trochu pokecali a prešli sme sa. Ráno sme deckám nechali viac času, aby si pospali. Budíček sme spravili až po 8:30. V hale sa medzičasom objavili aj moji rodičia s Ninkou, mojou sestričkou, ktorá posielala pusy na všetky strany a veľmi si prítomnosť v hale užívala. V zdecimovanom počte sme prešli pod Pamätník SNP, kde nám dal rozcvičku opäť Fillipo, ale bola o dosť ľahšia, ako tá sobotná. Po rozcvičke sa tréningu chopil Maroš, ktorý sa venuje crossfitu. Trénovali sme výpady a skoky do diaľky, ktoré sme kombinovali s behom. Nakoniec sme pri múriku nad schodami mali 10 - minútový limit na to, aby sme spravili čo najviac klikov a výskokov tak, aby sme postupne zvyšovali série z 3 + 3 na 6 + 6 a až pokiaľ nevyprší čas. Týmto tréningom nás Maroš pekne zničil a tak sme si mohli ísť pokojne vydýchnuť do haly. Po obede a krátkej pauze sme pokračovali v premietaní videí a potom nasledoval Baggyho druhý workshop, počas ktorého hovoril o zodpovednosti za to, čo robíme, za to, ako prezentujeme parkour. Počas workshopu vystúpil aj Rišo, ktorý rozprával o tom, ako trénoval vo Francúzsku a ako sa súčasný tréning líši od toho, aký bol kedysi, resp. vo Francúzsku. Po Baggyho prednáške sa parkouristi presunuli na most pri hale, kde svoj silový workshop ? tréning na kruh, viedol Dodke. Po ňom bola prestávka, počas ktorej sa Fillipo chopil ukážok základných techník a pohybov pre verejnosť. Čo ma veľmi potešilo, podarilo sa mu na ne zatiahnuť aj moje sesternice, ktoré sa na akciu prišli pozrieť. Pokračovali sme technickým workshopom, ktorý viedol Danny a venoval sa v ňom technike dopadu, precízu a cat leapu. Hlavne dopady má v tejto dobe veľa parkouristov príliš tvrdé. Hneď po workshope sme sa prešli na Fončordu, na najznámejší banskobystrický spot - bludisko. Trénovali sme na ňom hlavne rôzne precízy a cat leapy, ale našli sa aj kreatívnejší ľudia. Po nejakom čase navrhol Lukáš, že by sme si mohli zaklikovať po 300. Mne z úst vyletelo, že 300 je málo, že si treba dať výzvu, o ktorej nevieme, či ju zvládneme a tak to Maroš zmenil na 1 000. To tiež nie je veľa, ale po niekoľkých vyčerpávajúcich dňoch. Kým ostatní trénovali na bludisku, my traja sme klikovali a únava si opäť vybrala svoju daň - na všetkom sme sa rehotali ako kone. Keď sme zvládli prvých 500, postupne sme sa pobrali domov. Celou cestou sme však klikovali, signálom bolo, keď niekto z nás troch zatlieskal. Klikovali sme aj v ESC, v pohyblivých dverách, ale aj na Námestí SNP. Po príchode do haly chalanom napadlo, že by sme mohli zamakať a dať do polnoci 10 000 - spoločne. Prvých 3 003 sme už mali a postupne sa k nám pridávali ostatník, ktorí klikovali tiež. Pred pol nocou sme spravili záverečné vyhodnotenie celého podujatia, poďakovali sme Talianom, rozdali sme papieriky na spätnú väzbu a sponzorským oblečením sme odmenili dobrovoľníkov a ľudí, ktorí nám s meetingom akokoľvek pomáhali. V spätnej väzbe väčšina parkouristov chválila občerstvenie, workshopy a vodu od sponzorov. Nepáčila sa im hala a obs..té záchody - nechutná vizitka niektorých parkouristov. Pred polnocou sme vyhlásili celkový počet klikov, ktoré sme spoločne spravili za večer. Bolo ich niečo vyše 13 500.

Po polnoci, v pondelok 8.7.2013, sa začala voľná zábava. Kým som vonku kecal s chalanmi z Košíc a Sniny, ostatní parkouristi sa bavili a natáčali vtipné videjká. Potom sa mikrofónu chopil Halgi, ktorý si spravil "late night show", počas ktorej spovedal známych parkouristov (Hanziho, Diesa, Dannyho, Toma,...), takže o srandu bolo postarané. Niečo pred 4:00 sme vypli hudbu a svetlá, pretože niektorí už chceli ísť spať. Zobudil som sa až o 8:00 a hneď som išiel budiť Dávida s Katkou. Do mikrofónu som musel vyhlásiť, aby sa decká prevalili zo žineniek, pretože sme ich museli odviesť ako prvé. Nebola to pre nich veľmi príjemná správa, ale čas na vypratanie haly sme mali iba do 17:00. Veľmi milo nás prekvapilo, ako rozospatí ľudia vstávali a sami od seba pomáhali, nosili žinenky, rozoberali lešenia a zametali piliny. Som si istý, že bez ich pomoci by sme to nezvládli. Doobeda sa hala postupne vyprázdňovala a poobede sme v nej zostali sotva pätnásť - okrem organizátorov tam zostala Majka a štyria chalani z Košíc a Sniny a naši Banskobystričania. Spoločne sme povozili žinenky, po palety prišiel Katkin bratranec a nakoniec sme odviezli aj veľké bariéry a steny od hasičov. Tesne pred 17:00 bola hala prázdna a čistá. Pobalili sme si teda svoje veci a všetci sme sa pobrali do Europa SC, kde sme si dali posledné Jogo. Chalani išli na vlak a my - organizátori s Johnnym, Dimom a neskôr aj s Owekom, sme ešte pokecali a zhrnuli sme si celý meeting.

Ďakujeme vám decká, že vďaka vám sme mohli pripraviť túto akciu, že ste nám s jej organizáciou viacerí dobrovoľne pomáhali a že ste na nej svoje skúsenosti a názory posúvali ďalej, aby sme trénovali pravdivo, ako povedal Baggy:
"SME JEDNA RODINA, WE START TOGETHER, WE FINISH TOGETHER!"